Slovensko sa v posledných rokoch stáva predmetom pozornosti nejen v oblasti európskeho práva, ale aj v kontextoch globálnych bezpečnostných rizík. V súčasnosti sa na úrovni vlády a správnych inštitúcií postupne zavádzajú moderné technológie, ktoré zabezpečujú ochranu citlivých informácií a dokumentov. Jednou z najdôležitejších oblastí je kriptografická ochrana, ktorá sa stáva základným prvkom pre bezpečnú digitalizáciu správnych procesov. V súčasnosti sa v krajine rozvíja aj konkrétne projekty, ktoré sa snažia zabezpečiť ochranu súkromnosti občanov a integritu správnych dokumentov.

Podľa posledných štúdií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa v roku 2023 na ochranu kritických informácií v správnych inštitúciách investovalo viac ako 120 miliónov eur. Tieto investície sa zameriavajú na modernizáciu infraštruktúry, vývoj nových kryptografických algoritmov a školenie pracovníkov v oblasti bezpečnej digitalizácie. Napríklad v rámci projektu „Digitalizácia správnych dokumentov“ sú v súčasnosti implementované nové systémy pre šifrovanie elektronických dokumentov, ktoré splňujú európske standardy GDRP a eIDAS.

V súčasnosti sa v slovenskej správnej sfére konkrétne prejavuje aj tendencia k zavedeniu elektronických podpisov. Podľa zistení Úradu pre elektronickú správu sa od roku 2020 počet užívateľov elektronických podpisov v správnych inštitúciách zväčšil o 48 %. Z toho 62 % sa týka podpisu na úradných dokumentoch, 28 % na správnych komunikáciách a 10 % na elektronických podkladoch. Elektronické podpisy nejen zjednodušujú správne procesy, ale tiež zabezpečujú ich bezpečnosť a nepretržitosť.

Jednou z najdôležitejších výzov v tejto oblasti je však aj riadenie a kontrola bezpečných procesov. V súčasnosti sa v krajine rozvíja projekt „Bezpečná digitalizácia správnych inštitúcií“, ktorý sa zameriava na vytvorenie jednotného rámu bezpečnosti pre všetky správne inštitúcie. Podľa plánu sa do roku 2025 má zabezpečiť ochrana 95 % správnych dokumentov v elektronickom formáte. V rámci tohto projektu sa zameriava aj na vývoj nových algoritmov pre detekciu a prevenciu cyberútokov.

• Investície na kriptografickú ochranu v správnych inštitúciách v roku 2023: viac ako 120 miliónov eur
• Zväčšenie počtu užívateľov elektronických podpisov od roku 2020: +48 %
• Podiel elektronických podpisov na úradných dokumentoch: 62 %
• Zavedenie jednotného rámu bezpečnosti pre správne inštitúcie do roku 2025
• Ochrana 95 % správnych dokumentov v elektronickom formáte do roku 2025

V súčasnosti sa v slovenskej správnej sfére konkrétne prejavuje aj spolupráca s európskymi inštitúciami. Napríklad v rámci projektu „Digitalizácia správnych procesov“ sa spolupracuje s Európskou komisiou na zavedení nových standardov pre bezpečnú digitalizáciu. Podľa zistení Európskeho úradu pre bezpečnosť informácií sa v krajine zavádzajú aj nové technológie pre šifrovanie a ochranu citlivých informácií. Napríklad sa rozvíja projekt „CyberBezpečnosť 2030“, ktorý sa zameriava na ochranu kritických informácií v správnych inštitúciách.

Nejdôležitejším výzvou v tejto oblasti je však aj riadenie a kontrola bezpečných procesov. V súčasnosti sa v krajine rozvíja projekt „Bezpečná digitalizácia správnych inštitúcií“, ktorý sa zameriava na vytvorenie jednotného rámu bezpečnosti pre všetky správne inštitúcie. Podľa plánu sa do roku 2025 má zabezpečiť ochranu 95 % správnych dokumentov v elektronickom formáte. V rámci tohto projektu sa zameriava aj na vývoj nových algoritmov pre detekciu a prevenciu cyberútokov.

Prečítať článok prečítať článok o aktuálnych tendenciách v oblasti kriptografických ochran a digitalizácie správnych procesov v Slovensku.

V súčasnosti sa v krajine konkrétne prejavuje aj tendencia k zabezpečeniu správnych dokumentov elektronickými podpismi a šifrovaním. Napríklad v rámci projektu „Elektronická správa“ sa zavádzajú nové systémy pre šifrovanie elektronických dokumentov, ktoré splňujú najvyššie európske standardy. Podľa zistení Úradu pre elektronickú správu sa v súčasnosti pracuje na zavedení jednotného rámu pre elektronické podpisy, ktorý by mal byť dostupný všetkým správnym inštitúciám od roku 2024. Tieto kroky sú nezamerané na zabezpečenie správnych procesov, ale tiež na zjednodušenie životného priestoru občanov a zabezpečenie ich právnych záujmov.